V Medzibodroží neboli postavené žiadne veľké šľachtické sídla . Väčšina aristokratov v bývalej Zemplínskej župe žila v skromných panských sídlach a menších kaštieľoch. Aj keď tieto boli neskôr prestavané, boli to dôležité stavby , s ktorými sú spojené významné historické udalosti a osobnosti.
Aj keď kaštieľ Mailáthovcov nepatrí medzi najstaršie v Hornom Medzibodroží, dnes je to najväčší a najzachovalejší kaštieľový komplex v tomto regióne , aj napriek zničeniu mnohých jeho cenných častí.
Históriu a stavbu kaštieľa Mailáthovcov v Pribeníku možno rozdeliť na dve časti: obdobie od roku 1798 do roku 1899 a jeho prestavbu v roku 1899.
Gróf Jozef III. Mailáth (1762 - 1825) dal postaviť , paralelne s cestnou trasou východ – západ vedúcou k Damócu, jednoduchý prízemný kaštieľ , relatívne ďaleko od vtedajších vidieckych domov. Dobové zdroje a popisy tejto budovy sa zatiaľ neobjavili. Podľa súpisu z roku 1883 bolo „ panské sídlo “ vyrobené z kameňa , pokryté šindľom, dĺžkou budovy 80 siah , 6 siah širokým priečelím a 4siahy širokým krídlom budovy. Uprostred 50 hektárového lesa bol v roku 1798 dokončený neoklasicistický kaštieľ, ktorý bol obklopený 14 hektárovým parkom. V roku 1869 mal jednoposchodový kaštieľ 25 izieb, 3 chodby, 2 kuchyne a 2 komory. Ďalšie miestnosti: 1 komora, 2 pivnice, 3 šopy, 5 stajní, 1 ovčinec a 3 stodoly .
PRESTAVBA /1882 - 1899 /. Keď v roku 1875 gróf Jozef IV. Mailáth zomrel (1796 - 1875), správu nad majetkom prevzal György III. Mailáth (1818 - 1883) - štátny sudca, ktorý sa však v kaštieli nezdržiaval. Na jeseň roku 1882 prichádza do dediny jeho syn Jozef V. Mailáth (1858-1940). Jeho prvoradou úlohou bolo obnovenie zanedbaného panstva. Po uzatvorení manželstva s grófkou Máriou Széchenyi (1863-1932) žili spolu v kaštieli . Prvá významná stavba sa uskutočnila v roku 1892, keď boli postavené nové stajne a jazdiareň. Ďalšou významnou stavbou bola výstavba centrálneho vodovodného systému, ktorého veľkolepá časť, vodárenská veža postavená v roku 1896 ešte stále stojí, a aj keď je v zanedbanom stave , stále patrí ku skvostom dediny a jedinečným pamiatkam Medzibodrožia.
Po rekonštrukcii a rozšírení kostola vo Veľkých Trakanoch v roku 1895 a výstavbe Mailáthovskej verejnej nemocnice v Kráľovskom Chlmci v roku 1897, Mailáth zmodernizoval a rozšíril aj svoj vlastný domov. Po výstavbe koniarne, vodárenskej veže a zimnej kvetinovej záhrady , bola vtedy už 100 ročná budova úplne prestavaná. Gróf Jozef bol pre svoju stále sa rozrastajúcu rodinu a vďaka svojmu spoločenskému postaveniu schopný začať stavať vo veľkom štýle. Na sklonku milénia, uprostred horúčkovitého stavebného rozmachu, Mailáth pridal do svojho sídla jedno poschodie.
Na prízemí južnej časti budovy sa nad oknom nachádza nápis v maďarskom jazyku
„ PRÍZEMIE POSTAVENÉ V ROKU 1798 “. Nasledujú točité schody hore na terasu. Strecha je zdobená parádnou železnou mriežkou. Na priečelí sa nenachádza rodinný erb, ale nápis:„ I E 1899 “ - (I) prvé poschodie , (E) postavené v roku 1899.
KAPLNKA - gróf Jozef V. Mailáth spolu s kaštieľom v roku 1899 úplne prestaval aj kaplnku. Do veže kaplnky pribudli dva nové zvony .
VYSVÄTENIE KAŠTIEĽA A KRSTINY. 22. novembra 1899 sa v kaštieli konal obrad , ktorý prebehol „ v pokojnom rodinnom “ duchu. Slávnostné vysvätenie uskutočnil biskup Mailáth, ktorý požehnal kaplnku a kaštieľ na počesť „Kráľovnej nebies“ v tichom rodinnom kruhu.
Nasledujúci deň sa v novovysvätenom a požehnanom kaštieli udiala radostná udalosť. Grófka Mailáthová „známa svojou veľkodušnosťou“, porodila šľachetnej rodine zdravého chlapca .
MIEROVÉ OBDOBIE – SVIATKY A HOSTIA . Počas tohoto obdobia sa striedali v kaštieli v Pribeníku rodinné stretnutia, krstiny, poľovnícke a charitatívne oslavy. Aj keď išlo o rodinné hniezdo, jeho dvere boli stále otvorené pre „inteligenciu“ kraja. Dňa 3. júna 1890 sa
v „dome“ Mailátha konalo valné zhromaždenie predstavenstva Regulačnej spoločnosti Bodrogköz Tisza.
ROKY 1914-1918 .V júni 1914 vypukla prvá svetová vojna. Jedno krídlo kaštieľa
v Pribeníku sa premenilo na vojenskú nemocnicu.
Vojenské nemocnice boli v prevádzke bez prerušenia od 3. septembra do 1. júna 1916. V týchto vojenských nemocniciach boli ubytovaní ranení a chorí vojaci. Všetky prevádzkové náklady nemocnice - lieky, obväzy, kúrenie, osvetlenie , strava a platy sestier a ošetrovateľského personálu boli kryté Mailáthovcami. Nemocnice osobne riadila grófka Mailáthová.
PO TRIANONE. Rodina naďalej býva v Pribeníku bez toho, aby opustila starodávne sídlo. V roku 1921 sa tu konala svadba grófky Márie s grófom Bélom Telekim.
V čase od 4. do 28. júna 1934 sa uskutočnila aukcia, pri ktorej sa vydražil kaštieľ aj
s technickým vybavením.
ŽREBČINEC r.1938 - 1944 . Na základe prvého viedenského rozhodnutia sa 2. novembra 1938 zjednotilo rozdelené Medzibodrožie. Na jar 1939 sa ministerstvo poľnohospodárstva rozhodlo založiť väčší žrebčinec v Zemplínskej župe . Vedenie župy sa spolu s vojenskými úradmi rozhodli založiť žrebčinec v Pribeníku.
Na jeseň roku 1944 vojaci, pred obavou z postupujúcej sovietskej armády, utiekli z kaštieľa a usadlosti. V nedeľu 26. novembra 1944 popoludní vstúpila sovietska armáda do dediny. Keď sa armáda stiahla, kaštieľ a jeho okolie sa stal „územím nikoho“ .
Roky 1945-1990 . Na konci vojny sa Horné Medzibodrožie opäť stalo súčasťou bývalého Československa. Budova, ktorá bola vo veľmi zlom stave a chátrala , bola v rokoch 1946 až 1952 prevádzkovaná ako štátny detský domov. V roku 1952 tu bolo otvorené prvé
gymnázium a internátna meštianska škola v Medzibodroží.
V roku 1952 bola kaplnka zatvorená a pre veriacich nebola prístupná až do roku 1968.
Stajne a skleník sa naďalej využívali.Tu bola zriadená aj prvá mliekareň.
STAVANIE A BÚRANIE. Gymnázium sa v roku 1960 presťahovalo do Kráľovského Chlmca. Na budove sa neuskutočnili žiadne opravy , bola zanechaná vo veľmi zlom stave.
V roku 1957 bola v Trebišove založená dvojročná poľnohospodárska technická škola so zameraním na živočíšnu a rastlinnú výrobu. O päť rokov neskôr sa táto škola presťahovala do Pribeníka. S vynaložením veľkého úsilia sa podarilo pripraviť miestnosti na výučbu a internátne ubytovanie.
Prvým riaditeľom školy bol Iván Ondrej, ktorý riadil školu až do roku 1971. Vzdelávanie od začiatku až do roku 1981 prebiehalo v slovenskom jazyku. V školskom roku 1964/65 do strojového parku školy pribudli osobný automobil, autobus, kolesové traktory , pásové traktory a kombajn. Nasledujúci školský rok sa škola rozšírila o autoškolu. Neskôr pribudli garáže a dielne pre ručné obrábanie kovov. Od roku 1971 do roku 1983 bol riaditeľom školy Ing.Gábor Erdélyi a od školského roku 1981/1982 sa škola nazývala Poľnohospodárske učilište. V tom čase bolo k nej pripojené Poľnohospodárske učilište v Lelese. Vtedy sa začína výučba aj v maďarskom jazyku a do výchovno- vzdelávacieho procesu pribudol štvorročný študijný odbor končiaci maturitnou skúškou.
Od roku 1984 do roku 1990 bol riaditeľom školy PaeDr. Štefan Mikita.
ZNOVUZRODENIE / roky 1990-2019 . V rokoch 1990 až 1991 bol riaditeľom školy Ing.Ján Ščerbík , od roku 1991 do júna 2019 Ing. Štefan Dubík. V 90. rokoch v 14 triedach študovalo 290 žiakov. V školskom roku 1994/95 sa popri tradičných odboroch otvorili aj nové poľnohospodárske a potravinárske študijné odbory končiace maturitnou skúškou , ktoré poskytujú úplné stredné odborné vzdelanie. Okrem výchovno –vzdelávacej činnosti škola prevádzkuje aj vedľajšiu hospodársku činnoť. Má vlastné školské hospodárstvo a úzko spolupracuje s obcou.
Potom, čo potomkovia bývalých majiteľov neprejavili záujem o kaštieľ, stal sa majetkom Slovenského štátu. Vďaka ministerstvu poľnohospodárstva začala v roku 1997 postupná rekonštrukcia kaštieľa, ktorý bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku v novembri 1989.
Krásne zrekonštruovaný kaštieľ sa stal ideálnym miestom na svadby, narodeniny a rôzne oslavy. Škola sa oficiálne zaoberá vedľajšou hospodárskou činnosťou v oblasti stravovacích a ubytovacích služieb od roku 2005 a tak dobrá povesť kaštieľa sa rýchlo šíri. Nádherné prostredie, bývalá šľachtická rezidencia, krásna kaplnka a historická sála lákajú budúcich novomanželov, ale aj ľudí obľúbujúcich eleganciu. Vkusne zariadené izby sú k dispozícii pre tých, ktorí chcú tráviť viac času objavovaním regiónu.
JAZDECKÉ PRETEKY. Po 97 rokoch - prvých jazdeckých pretekoch , ktoré sa konali 19. júna v roku 1900 vďaka Združeniu charitatívnych žien Medzibodrožia - milovníci jazdeckého športu opäť prichádzajú do Pribeníka . V roku 1996 škola zaregistrovala svoj jazdecký klub a vstúpila do Slovenskej jazdeckej federácie a na rok 1997 požiadala o právo zorganizovať nultý ročník pretekov.
Nultý ročník jazdeckých pretekov Stredného odborného učilišťa poľnohospodárskeho v Pribeníku 25. mája 1997 bol skôr pokusom o oživenie jazdeckej tradície .
Snaha školy o oživenie storočnej jazdeckej tradície bola úspešná a vďaka pretekom sa Pribeník opäť dostáva do povedomia širokej verejnosti.
Od roku 2005 sa preteky konajú v areáli školy , na mieste zbúraných stajní.
V roku 2019 uplynulo 120 rokov od rozšírenia kaštieľa o prvé poschodie.
Bývalá jedáleň, ktorú dnes škola využíva ako historickú sálu, sa premenila koncom roka 2004 na rodinnú obrazáreň bývalého šľachtického rodu. Je to starobylá galéria o slávnych osobnostiach maďarskej histórie 19. a 20. storočia.
Sedem portrétov šľachtickej rodiny a nádherné farby rodinného erbu symbolizujú
šľachtickú rodinu , ktorej členovia boli známi svojim vznešeným duchom a myslením, a ochotou obetovať sa pre spoločné dobro.
Zostáva ešte mnoho úloh. Je potrebné pokračovať v renovačných prácach a zachrániť vodárenskú vežu, mimoriadnu vzácnosť, ktorá bola v novembri 1993 vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku a pokračovať v revitalizácii vzácneho parku.
Podľa možností by bolo dobré zriadiť pamätnú izbu, ktorá by bola hodná pamiatke tejto šľachtickej rodiny v ich bývalom rodinnom sídle . To všetko si však vyžaduje veľa práce a ešte viac peňazí. Mnohé bývalé kaštiele a kúrie boli v Medzibodroží zbúrané , a toto ničenie pokračuje dodnes. Pribeník však mal šťastie, že jeho kaštieľ unikol nezmyselnému ničeniu.Skúmanie histórie , propagácia, obnova a údržba tejto pamiatky, ktorá bola domovom bývalých renomovaných majiteľov a hostí a miestom konania mnohých významných udalostí, by mali byť dôležitým záujmom všetkých miestnych lokálpatriotov a tých, ktorí si vážia históriu a národnú identitu. Prostredníctvom tohto veľkého diela sa môže kaštieľ stať pamätníkom hodným slávnej historickej minulosti Medzibodrožia a Zemplína.
